reklama

Všade doma - dobre, najlepšie IX.

O tom, ako sme nešli do Francúzska a o tom, ako som išiel radšej do krovia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vodič kamióna, ktorý nám zastavil a zablokoval tak oba výjazdy z parkoviska si prečítal na tabuľke v Ňaňových rukách Marseilles a povedal, že by nás mohol vziať do Montepellierre, kde sa diaľnica rozdvojuje. Keďže to bola najlepšia ponuka, akú sme za posledné dva dni dostali súhlasili sme v podstate bez váhania a začali sme sťahovať svoju batožinu do kabíny. Našu činnosť sprevádzalo hlučné trúbenie čoraz väčšieho počtu zablokovaných aut stojacich za kamiónom. Šofér, ktorý mohol mať asi 2 metre a 120 kg, najprv naznačil smerom k nám, aby sme sa neplašili a pokojne nakladali, potom pootvoril dvere na svojej strane, vyklonil sa, prekrížením rúk vytvoril všeobecne známy falický symbol. Následne poslal všetkých čakajúcich tam, odkiaľ pri narodení vyšli. Keďže jeho prekrížené ruky rozmermi nebezpečne pripomínali lopaty veterného mlyna na holandskom pobreží, trúbenie načas stíchlo. To sme už ale sedeli v kabíne a zoznamovali sa s našim novým priateľom. Volal sa Paolo a bol to Argentínčan. Jeho mama bola Kalábrijčanka a otec Španiel. Hovoril taliansky, španielsky, anglicky a trošku nemecky. Celý čas nadával na všetkých ostatných šoférov, z okna im ukazoval vztýčený prst, trúbil a do toho kričal: „Fuck off, punkies!!!” S vehemenciou, ktorá nepripúšťala odpor do nás pchal nejaké silné španielske cigarety, takže Ňaňo časom radšej nenápadne nechával cigaretu prehorieť od prúdenia vzduchu štrbinou v otvorenom okne a hasil čoraz väčšie špaky, a ja som začínal lapať po dychu vidiac v spätnom zrkadle svoju modrastú tvár. Asi v troch štvrtinách cesty k Montepelliere došlo k závažnému obratu.„Kam ideš ďalej?” opýtal som sa len tak, pre zaujímavosť.„Do Španielska, do Valencie a potom úplne na juh,” zamrmlal Paolo.„Tam vyložím náklad a ešte týždeň tam ostávam. Večer pôjdem na disku, nabalím si tam peknú, šťavnatú kobylku a...” a predviedol pohyby, ktoré nenechali nikoho na pochybách, aký je skutočný cieľ jeho večerného záťahu.Aj napriek tomu, že viaceré príručky pre stopárov označili Španielsko ako nešťastnú krajinu pre stop, možnosť odviezť sa aspoň niekam k moru, blízko francúzskych hraníc bola príliš lákavá, než aby sme to neskúsili.Podvečer sme prekročili španielsku hranicu. Zastavili sme sa na večeru v motoreste pre vodičov kamiónov. Vyzeralo tom tam ako vo filme Od súmraku do úsvitu, akurát bez Salmy Hayek. Obrovský, do tvaru písmena L zahnutý pult s množstvom poloprázdnych fliaš od tvrdého alkoholu, za ním hnusná, stará, vráskavá baba s orlím nosom a potetovaný Rambov brat. Paolo objednal chutné a pomerne lacné menu, víno a na záver whisky. Tá sa mu však napokon zdala pridrahá, tak sa vykričal na ježibabu, že tam už viac nepríde a nadurdene odišiel. Počas večere nás ešte inštruoval, kde v európe sú aké ženy, aké vekové kategórie sú na čo dobré, no proste kompletný náčrt obsahu príručky pre európsku sexturistiku. Po večeri som ucítil nutkanie k návšteve hygienického zariadenia. Výraz „hygienické zariadenie“, ktorý som tu použil, je výrazným spôsobom prehnaný , ale ani „hajzel zasratý” by dostatočne vyjadril to, čo som na WC videl a do značnej miery aj cítil. Stopy topánok na doske svedčili dosť jednoznačne o tom, že niekto v rámci osobnej hygieny obetoval hygienu všeobecnú, a namiesto aby si na dosku sadol, si na ňu zrejme čupol, ako na tureckom záchode. Problém však bol v tom, že netrafil. Tým, čo tam šli po ňom, už neostávalo iné, ako nasledovať jeho príklad. A netrafili...Ja som sa radšej pobral do starého, dobrého krovia pri ceste. Mestečko, alebo správnejšie, letovisko Calella sme si za cieľ našej cesty nevybrali náhodne. Je totiž veľmi frekventovaným centrom rekreácie dovolenkárov zo Slovenska, čím sa nám pre prípad proklamovanej problematickosti stopu črtala možnosť zaplatiť si odvoz domov cez služby niektorej z cestoviek.Po noci strávenej pri kamióne na uzavretej benzínovej pumpe nás teda náš Paolo doviezol až k pobrežiu Costa Brava, kvôli čomu dokonca opustil diaľnicu a plahočil sa španielskym vidiekom, ktorého cesty sú pre nákladnú dopravu vhodné asi ako košický náš všešportový areál pre veľkú cenu Formuly 1. Na rozlúčku nám ešte povedal, v ktorý deň pôjde naspäť a že si ho môžeme opäť stopnúť a pribalil niekoľko svojich obľúbených cigariet, za čo sme mu poďakovali veselým kašľom.Pláže Costa Brava, ktoré patria k najvyhľadávanejším miestam španielskeho stredozemného pobrežia, sú pokryté horúcim zlatistým pieskom, skalnatými útesmi a bohatými Rusmi. Len čo som domov podal správu o tom, že sme v cieli, roztiahli sme karimatky, celty a vôbec, za účelom vetrania skoro celý obsah batohov a blažene sme sa zložili k vode, pozorujúc krásne ruské Barbie motkajúce sa po okolí hore bez a ich oteckov, ktorí tiež zväčša hore bez (vlasov) pojedali červené melóny a spomedzi zubov vypľúvali piesok.„No pozri, slovenskí trampi,” skonštatovala jedna zo slečien prechádzajúcich popred našu kôpku bordelu. Obe boli opálené asi ako Nór po prepitej polárnej noci, čím nám boli veľmi sympatické a blízke. Vysvetlili nám, že ubytovať sa na pláži nie je veľmi vhodné, vzhľadom k tabuliam s preškrtnutým symbolom stanu, ktoré boli umiestnené na viditeľných miestach asi každých sto metrov pozdĺž celej pláže. Aby sme to v prvý deň na slnku neprehnali, išli sme sa pozrieť na ceny v miestnom kempe, kam nás slečny odporúčali. Kemp však umožňoval ubytovanie len so stanmi, ktoré sme my nemali a navyše noc pre jeden stan stála toľko, čo by u nás zaplatil stan cirkusový za prenajatie verejného priestranstva v obci. Napokon sme prvú noc trávili na odpočívadle pri ceste do mesta, pár metrov nad útesmi, o ktoré sa celú noc hlučne rozbíjali príboje vĺn a kolísali nás do tuhého spánku. Práve sa mi začínalo snívať o tom, že sa plavím s Odyseom okolo skál, na ktorých spievajú nymfy a neodolateľne ma k sebe (na moju veľkú radosť) priťahujú, keď som sa prudko zobudil na to, že niekoho neodolateľne priťahujú naše batohy a gitary. Keď sme sa aj s Ňaňom posadili, zbadali sme dvoch chlapíkov. Tí vzhľadom k tomu, že sme im už sediac siahali takmer po obočie usúdili, že je lepšie využiť čas, kým sme ešte v spacákoch a zmiznúť. Náš bezpečnostný systém, používaný celou cestou, sa opäť osvedčil. Spočíval v tom, že sme stále pred spaním zopli dohromady popruhy na gitarách s popruhmi na batohoch, tie sme si dali pod hlavu a gitary medzi seba. Kto sa teda pokúsil pohnúť ktoroukoľvek z vecí, pohol odrazu všetkým, vrátane nás. Ďalší deň sme strávili povaľovaním na pláži a kúpaním v mori. Okolo obeda dorazila na pláž cigánska rodina, bývajúca v neďalekom karavane. Otec si patriarchálne rozložil lehátko a poslal rodinu pozostávajúcu z troch dospelých žien a asi ôsmich detí vykonať očistu. Deti aj so ženami sa nahrnuli pod jedinú sprchu na blízku, a tak ako boli, aj v šatách, sa začali sprchovať. Po prvotnom navlhčení hodil vajda do kŕdľa šampón, ktorým začali ženy mydliť najprv seba, a potom stále ešte oblečené deti. Keď sa takto osprchovali a zároveň vybavili veľké pranie, poľahali si do piesku a nechali slniečko nech ich osuší...

Peter Molitoris

Peter Molitoris

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý právnik a muzikant sledujúci svet okolo seba. Zoznam autorových rubrík:  Cestou - necestouO veciachO ľuďochO dianíA teraz vážne!SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu