reklama

Všade doma - dobre, najlepšie VIII.

O tom, ako sme v podstate zjedli mandolínu a o tom, kto každý Vás pri stopovaní nevezme.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Keď sa povie Francúzsko, väčšine ľudí sa vybavia rozsiahle, slnkom zaliate vinice plné šťavnatých bobúľ hrozna, mestá, mestečká a dedinky plné historických pamiatok, šarm, elegancia a môda, no a samozrejme jazýčkové bozky a orálny sex. Mesto Lyon, v ktorom žije asi 1,2 milióna obyvateľov ponúka vo vlastnej verzii všetko spomenuté a k tomu ešte možnosť pomačkať sa pri naháňačke za kultúrou s ďalším miliónom turistov, z ktorých tak polovicu tvoria Slovania a Nemci a druhú polovicu homosexuáli. A bol by som zabudol na všadeprítomnú chamraď, ktorú viac ako pamiatky zaujímajú vaše vrecká a vaša peňaženka. Akoby ani nebolo 35°C, vybrali sme si aj my z mnohých spomenutých alternatív zábavy tú najfrekventovanejšiu, najnákladnejšiu, najzdĺhavejšiu a najúnavnejšiu – obhliadku mesta a pamätihodností. Na hlavnom námestí sme sa stretli s mladým poľským párikom, ktorý hľadal nejakú lacnú ubytovňu. Keďže sme mali mapu, pomohli sme im hľadaný hostel nájsť, za čo sme si mohli u nich na izbe do večera zložiť batohy a chodiť naľahko. Dole v bare sme sa zastavili na jedno vychladené pivko, ktoré malo naše dehydrované telá prebrať k novému životu, nech to stojí, čo to stojí. Barman na naše zdesenie vzal z police dva, ani nie trojdecové, poháriky a chcel do nich čapovať.„Preboha zastav ho!!!” zvolal zdesene na smrť vysmädnutý Ňaňo.„Please, nie do týchto, ale do tamtých,” povedal som po anglicky, ukazujúc pri tom na dva krígle, slúžiace len ako dekorácia, ktorú zrejme barman dostal od nejakých návštevníkov z Bavorska. Smäd sa však nestrácal. Objednal som ďalšiu rundu a následne prerátal účet. „Do šľaka, ten chlap nám predal bar!” zdesene som po prvom kontakte s miestnou cenovou realitou preglgol posledný, odrazu príliš horký, hlt piva. Stáli sme tvárou v tvár realite, ktorá nám ponúkla voľbu medzi dovolenkárskym pôžitkárskym hýrením alebo asketickou šetrnosťou spojenou s čerpaním vlastných zásob sáčkových polievok. Rozhodli sme sa začať hýriť. Na kopci nad mestom sa nachádza pompézny, zo všetkých strán mesta viditeľný a v noci nádherne osvetlený biely kostol, Basilique de Fourviere. Po polhodinke stúpania sme konečne dosiahli vytúžené brány nebeské, ktoré však pre nás ostali bezpečne zamknuté. Kostol bol, ako sa na správnu dominantu mesta cez vrchol turistickej sezóny patrí, v rekonštrukcii a teda pre verejnosť zatvorený. Mnoho ďalších pamätihodností v okruhu troch kilometrov od centra bolo v rovnakej dispozícii pre potreby turistického ruchu a v tých sprístupnených prevádzkovatelia žiadali za vzhliadnutie artefaktov kresťanskej kultúry zväčša nekresťanské peniaze. Navečer sme sa v uliciach pokúsili zopakovať náš muzikantský triumf z Lindau, no nasledoval ďalší hlboký debakel. Znechutení a umorení horúčavou sme zapadli do tureckej reštaurácie a dali si výdatný kebab. Po dojedení vzal Ňaňo do ruky účet, smutne sa pousmial a s rukou na plnom brušku zahlásil:„Táák, a práve sme zožrali moju mandolínu.” Keď sa takto zmieril s tým, že práve prejedol peniaze, za ktoré si mohol kúpiť dávno vytúžený hudobný nástroj, ubalil si cigaretu a spokojne mlčky fajčil. Rozhodli sme sa prestať hýriť. „Čo je toto za bazmeg?“ opýtal sa Ňaňo kopajúc kanadou do drobnej čiernej hrudky, ktorá ho tlačila pod chrbtom a nedala mu zaspať. Nocľah sme si našli na detskom ihrisku blízko nábrežia, na ktorom rástlo niekoľko stromov, ktoré bránili dopadu pouličného osvetlenia na trávnik„Neviem, nechaj to tak, posuň si karimatku a spi.“ Ráno o siedmej nás zaliali prívaly vody. Slnko bolo vysoko a napriek skorej hodine už celkom slušne pripekalo, na oblohe nebol ani mrak, no my sme boli mokrí do nitky. Ako sa ukázalo, ten „bazmeg“ bol v zemi zabudovaný zavlažovač nastavený na siedmu ráno, ktorý teraz veselo zásoboval vysmädnutú trávu drahocennou tekutinou na celý deň vopred. Odtiahli sme spacáky a veci na slniečko do bezpečnej vzdialenosti od vody a pokúsili sa pokračovať v spánku. Presne o hodinu nás zaliala druhá várka, ktorú nám uštedril dobre ukrytý zavlažovač nastavený na ôsmu. Posádky áut prechádzajúcich okolo stopárov, môžeme rozdeliť podľa tohto základného členenia:1. Plavčíci- charakterizuje ich to, že keď prechádzajú okolo vás, uprene hľadia na neurčitý bod v priestore pred sebou, ako plavčík na mostíku vyzerajúci na obzore pevninu- zvyknite si, že na cestách je ich more2. Pátrači- v okamihu keď míňajú stopára začnú urputne hľadať čokoľvek v kabíne, hlavne, aby sa ich tvár a oči dostali na potrebný čas pod úroveň predného a bočných skiel- jeho nepozornosť využijeme na robenie oplzlých náznakov voči jeho spolujazdkyni3. Krátkozrakí- tento typ zvykne vyvolávať u neskúsených stopárov klamlivé nádeje – spomalia totiž a priblížia sa k vám, aby si na tabuľke ktorú držíte v rukách prečítali, kamže vás to nevezmú- je vhodné odstúpiť sa, aby vám neprešli špičky nôh4. Alibisti- majú plné auto bez kúsočka miesta a tak len bezradne krčia ramenami, čím dávajú najavo, že by vás strašne radi vzali, keby to čo len trošku šlo- tento typ si auto zapĺňa rôznymi prebytočnými vecami alebo ich nehospodárnym uložením či rodinnou posádkou. 5. Koledníci- sú to tí, ktorí vidiac vás zničených stáť pri diaľnici robia na vás opičky alebo ukazujú medzinárodné symboly vulgárnych slov - koledníci sú to preto, lebo si svojím správaním koledujú o tehlu do zadného skla. Odpovedáme im na ich koledu vinšom: „Zabi sa, ty hovädo!” ku ktorému pridáme smelé odpľutie si, najlepšie v smere, ktorým koledníci odchádzajú, nikdy však nie na ďalšie idúce auto, ktoré je potenciálnym stopom. Všetky tieto druhy som mal možnosť pozorovať počas dvoch dní bezvýsledného stopovania na najväčšom odpočívadle aké sme počas našej cesty zažili. Nachádzalo sa na diaľnici z Lyonu do Marseilles a napriek tisícom aut, ktoré sa tam za nášho pobytu premleli, bolo pre nás zakliatym. Niekedy k večeru druhého dňa pri Ňaňovi zastavil obrovský kamión a zablokoval obe výjazdové cesty z parkoviska. Konečne vytúžený stop do Marseilles...alebo nie?

Peter Molitoris

Peter Molitoris

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Mladý právnik a muzikant sledujúci svet okolo seba. Zoznam autorových rubrík:  Cestou - necestouO veciachO ľuďochO dianíA teraz vážne!SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu