Všade doma - dobre, najlepšie IV.

Mníchovská hlavná stanica je významným dopravným uzlom, z ktorého sa ako pavučiny rozbiehajú vlákna koľajnicových spojení do celej Európy. Stále sa zvyšujúce nároky cestujúcich na úroveň služieb pri využívaní železníc viedli k sprevádzkovaniu zvláštnych rýchlovlakov podľa vzoru francúzskeho TGV, tzv. ICE. V čase tesne pred našou cestou došlo však práve v takomto počítačmi ovládanom rýchlovlaku k nešťastiu, pri ktorom zahynulo veľké množstvo ľudí. Dlhoročný konštruktérsky sen sa tak stal pre pozostalých nočnou morou a vodou na mlyn skeptickým kritikom prílišnej pretechnizovanosti, rýchlosti a komfortu na úkor skutočnej bezpečnosti cestujúcich. Väčšina odstavených súprav teda odpočívala v depe a hrozivo vytŕčala svoje červené nosy v ústrety starším, ale stále premávajúcim kolegom.Zorientovať sa vo veľkom meste zvyčajne nebýva problém, keďže skoro na všetkých turisticky frekventovaných miestach sú mapy rôznych mierok, informačné tabule či ochotné panie v búdkach s veľkým písmenom i na pútači. Stačí vedieť kam chcete ísť, nájsť hľadané miesto na mape a zvoliť správny dopravný prostriedok. Tu sa však život bez problémov končí a nastáva realita:1.V automatoch na lístky sa vyzná len ich konštruktér a Boh. 2.Ak máte to šťastie a stretnete jedného z nich, automat: a) mince neprijme b) mince nevráti c) nevydá lístok 3.Váš známy býva na opačnom konci mesta, kam premáva len jediný spoj. 4.Spoj, v ktorom sedíte má síce správne číslo, ale nesprávny smer. 5.Spoj, ktorý ste si vybrali a na ktorý už hodinu čakáte má správne číslo aj smer, ale malé písmenko za číslom značí, že premáva len v čase letných prázdnin, ktoré v tomto spolkovom štáte začnú o dva týždne. Nevadí, hodinu už máte za sebou. 6.Zistíte, že tu premáva aj metro. 7.Zistíte, že tu premáva množstvo liniek metra, treba len nájsť tú správnu. 8.Správne metro, správne číslo, správny smer. 9.Metro má zastávku, ktorá sa volá presne ako ulica, ktorú hľadáte.10.Metro zastavilo v severnej časti správnej ulice, váš priateľ býva v južnej časti.11.Ulica meria zo severu na juh 7 kilometrov. Kamarát Daro býval vo vysokej, asi 12-poschodovej budove, ktorej väčšinové, etnicky veľmi rôznorodé obyvateľstvo bolo živým dôkazom krachu nemeckej prisťahovaleckej politiky. Kým sme našli správnu izbu, stihli sme zažiť prudkú hádku niekoľkých Srbov, pár unudených Arabov hrajúcich niektorú z ich prapodivných spoločenských hier a jedného, v pornografii zahrabaného Slováka. Po tom, čo sme sa ubytovali, túžili sme už len dať si sprchu, vyložiť nohy na stolík a popíjať plechovkové pivko. Tesne predtým, ako sme zaspali, ozvalo sa výhražné búchanie na dvere a nadávky v niektorom z juhoslovanských jazykov.„A to ma byť čo, preboha?” zašepkal som, aby to ten tam vonku nezačul a nepovažoval za výzvu.„Ale, to nič nie je. To si nevšímaj. Predvčerom sa sem dobíjal jeden ožratý juhoš s nožom a kričal, že tu máme jeho frajerku a že nás pozabíja,“ povedal Daro a spokojne sa obrátil na druhý bok.„A mali ste?” zamumlal potmehúdsky Dano.„Prosím ťa...”„Ešteže sa sem nedostal. To naštve, nechať sa zabiť kvôli žene, s ktorou si užíva niekto iný.” Cez strednú Európu postupoval súvislý front nízkeho tlaku vzduchu sprevádzaný dažďami a výrazným ochladením. Takto nejako by počasie nasledujúcich dní označili viac či menej vkusne zoblečené rosničky niektorej z množstva komerčných televíznych staníc. Nám sa jednoducho zdalo, že leje ako z krhly a nie a nie prestať. Nasledujúce dopoludnie sme preto radšej ostali v spacákoch a v pohodlí vyhriatej izby a naspávali do zásoby pre ďalšie noci.Keď sa konečne popoludní počasie umúdrilo a prestalo pršať, vytiahli sme päty a gitary na obhliadku mesta. Mníchov je hlavným mestom spolkovej krajiny Bavorsko, je jej administratívnym ale aj priemyselným centrom. Svetoznámym je svojou každoročnou pivnou slávnosťou - „Oktoberfestom” a tiež ako sídlo automobilky BMW, ktorej hlavná budova v tvare štvorvalca patrí medzi zďaleka viditeľné dominanty mesta. Centrum tvorí námestie s radnicou, kde v roku 1923 uskutočnil Adolf Hitler svoj pokus o politický puč, vyhlásil „národnú revolúciu“ a plánoval pochod na Berlín, podľa vzoru Mussoliniho pochodu na Rím. Napokon pochodoval za mreže, kde mal dostatok času premyslieť svoju koncepciu veľkého Nemecka do detailov a napísať „Mein Kampf “. Na pravej strane hlavnej ulice ústiacej na námestie stál obrovský rozkošatený gaštan, ktorého konáre sa naťahovali takmer až k polootvoreným oknám náprotivnej strany ulice. Tam sa vo vetre láskali s kvetinami uväznenými v črepníkoch niektorej z pamätníčok búrlivých predvojnových rokov. Pod tento gaštan sme sa rozhodli postaviť a pokúsiť sa, po druhý krát na našej ceste, trošku si na seba zarobiť muzikou. Pravda je, že sme mali veľké oči po správach, koľko si takto zarobili niektorí naši známi, ale to, čo nás čakalo v Mníchove, bolo naozaj zaťažkávajúcou skúškou našej muzikantskej sebadôvery. Asi po hodine hrania sa totiž v puzdre od gitary ležiacom na chodníku pred nami leskli tri osamelé marky. Horšie bolo, že aj tie som tam hodil ja, aby som okoloidúcim naznačil, načo tam to puzdro leží a čo sa od nich očakáva. Naša muzika nielenže nikoho nenadchla, ale dokonca proti nám popudila domáce obyvateľstvo stromu, ktorý sa nám stal dočasným útočišťom. Svoju nespokojnosť prejavovali holuby dosť negustióznym spôsobom, akoby ich už prestalo baviť ničenie architektonických pamiatok a našli si iné potešenie. Prvý zásah trusom dostala gitara. Druhý ma trafil do pleca. Po tretíkrát už holub – ostrostrelec mieril presne na hlavu. To bol moment, keď sa vo mne niečo zlomilo. Odložil som gitaru, zabalil puzdro, do ktorého za dve hodiny hrania pribudli celé dve marky a so slovami: „za mizernú marku na hodinu tu srať na seba nenechám,“ som nadávajúc na celé holubie pokolenie odišiel počúvať skupinku ruských muzikantov, okolo ktorých postávalo a ochotne sa zbavovalo svojich ťažko zarobených drobných mincí asi sto divákov. Ňaňo sa len škodoradostne usmieval a hovoril niečo o šťastí a nejaké veľmi vtipné pripomienky o tom, že ako na hlave, tak aj v hlave... Posledný deň v Mníchove sme vyplnili návštevou Deutsches Musea, ktoré tvorí kolosálna budova s obrovskými priestormi, v ktorých sa nachádzajú artefakty technického pokroku každého druhu. Od jednotlivých častí až po celé lietadlá, od výstavy automobilových veteránov až po kompletnú loď so stožiarom cez tri poschodia.Motali by sme sa tam hádam aj do záverečnej, no na druhý deň nás už čakala cesta do Švajčiarska a bolo treba si po niekoľkodňovom nič nerobení riadne oddýchnuť.