Peter Molitoris
Všade doma - dobre, najlepšie - Epilóg
O tom, že najlepšie je On the road....
Mladý právnik a muzikant sledujúci svet okolo seba. Zoznam autorových rubrík: Cestou - necestou, O veciach, O ľuďoch, O dianí, A teraz vážne!, Súkromné, Nezaradené
O tom, ako som hovoril po maďarsky a ako sme oslavovali.
O tom, ako nám Hašišák ušiel a ako sme sa dostali do Čiech.
O tom, ako sme uviazli, ako som kradol a ako sme úspešne vydierali Pána Boha.
O tom ako som spal s nahým chlapom a ako sa Ňaňo zobudil v raji.
O tom, ako sme nešli do Francúzska a o tom, ako som išiel radšej do krovia.
O tom, ako sme v podstate zjedli mandolínu a o tom, kto každý Vás pri stopovaní nevezme.
O tom, ako sused zmokol a ako je dôležité ovládať cudzie reči.
O tom, ako je to s hmyzom pri búrke a o tom, ako som mal v batohu bombu
Kapitola II. - Nach Deutschland! O tom, ako sme sa skoro nedostali do nemecka.
Uznávam – je to moja hanba, že napriek vysokoškolskému vzdelaniu neovládam latinčinu, hoci sme jej venovali celý jeden semester prvého ročníka na právnickej fakulte. Ale neznalosť predsa neospravedlňuje...
Keď som pred siedmimi rokmi úspešne zmaturoval, rozhodli sme sa s kamarátom Ňaňom precestovať autostopom európu a zarobiť si pár korún pouličnou muzikou vo veľkých mestách. Priebeh našej dobrodružnej cesty som zaznamenal do denníčka v hlave, a teraz Vám ho ponúkam. Tak, šťastnú cestu.
Práve som si pozrel svoj prvý a druhý príspevok. V prvom mám chybu hneď v názve a druhý som pre istotu nenazval vôbec. Niežeby som bol taký roztržitý, len v poslednej dobe nejako NESTÍHAM.
Ostal som doma sám. Manželka odcestovala na služobnú cestu do Budapešti a mňa nechala napospas kope neumytého riadu a policajtom hľadajúcim už pol roka môjho brata.
Odmalička ma učili, aby som sa vždy správal ako slušne vychovaný mladý muž. „Nezabudni na 5 PO: POprosiť, POďakovať, POzdraviť, POkora, POmoc....“, vravievala mi mama aj babka. V napätých situáciách si to opakujem dodnes...žiaľ.